Regeneračné cetrum ezofit

Zázrakom prírody je ľudské telo, ktoré sa dokáže samo regenerovať. Nebráňme mu v tom.

Zásady zdravej výživy

Ak ochorieme, dávame si predsavzatia týkajúce sa zdravia: „Prestanem fajčiť, schudnem, začnem sa stravovať zdravo,...“ Mnohí hľadajú rôzne očistné techniky, lebo si uvedomujú že obžerstvo, hlavne to sviatočné, je hriech. O prečistení organizmu sa už napísalo neskutočne veľa. Cieľom však nie je jesť všetko a potom sa zbavovať následkov, lebo to vyčerpáva orgány a skracuje život. Oveľa účinnejšie je sa zdravo stravovať priebežne.  Ale čo je to zdravá strava? Kontroverzných filozofií o zdravej výžive sú plné nie len časopisy a noviny, ale aj knihy. Lekári a liečitelia tiež nie sú výnimkou, nakoľko čo človek to iné odporúčanie. Pred 15-timi rokmi, keď som začal študovať dietoterapiu som odskúšal na sebe množstvo stravovacích návykov a u ľudí, ktorí sa prišli poradiť niekedy na pokraji zúfalstva, sledoval výsledky rôznych diét. A tak som si začal uvedomovať, že niekedy to čo sa zdá byť dobré môže pomôcť na krátko, ale dlhodobo poškodiť. Že žiadny stravovací návyk nie je dobrý pre každého.

 

Každý by mal jesť potraviny z najbližšieho svojho okolia. Čím menej vody obsahujú, tým je možná väčšia vzdialenosť, ale vždy z rovnakého klimatického pásma kde sme sa narodili a žijeme. Trvá niekoľko generácií kým si človek privykne na iné pásmo. Treba brať v úvahu ročné obdobie, podnebie, polohu, pôvod, typ činnosti, poľnohospodárske praktiky, tradičné zvyklosti a samozrejme individuálny stav a konštitúciu. Nehovoriac o tom, že každý, kto má nejaký zdravotný problém, by mal mať špecificky upravenú stravu hlavne v závislosti na tom či ho má z jinu alebo jangu. Našťastie existuje makrobiotika, ktorá má všetky tieto oblasti rozpracované. Slovo Makrobiotika (=„dlhý život“) prvý krát použil nemecký lekár Christian Wilhelm von Hufeland na začiatku 19. storočia k popisu európskeho spôsobu vegetariánskeho stravovania. Okrem toho že bol osobným lekárom Goetheho a kráľovskej rodiny, precestoval celú Európu a  navštívil aj niekoľko slovanských dedín, kde študoval stravovacie návyky ľudí, ktorí sa dožívali vyše 100 rokov. Na hrade Krásna Hôrka dodnes visí obraz manželov Rovinových. Ján sa dožil 172 rokov, jeho žena Sara 164 rokov. V Amerike žijúci, dnes jeden z najväčších odborníkov na výživu Japonec Michio Kushi, si kvôli daňovým výhodám dal svoj inštitút zaregistrovať ako náboženstvo a tým sa stala makrobiotika u nás za socializmu zakázanou a niektorými inými náboženstvami vyhlásená za sektu. Našťastie už dnes je na trhu dostupných niekoľko kníh podľa týchto zásad. Niektoré z nich slovo makrobiotika, práve z uvedených dôvodov ani nepoužívajú. Je založená na princípoch, ktoré sú ľuďom zaujímajúcim sa o čínsku medicínu dobre známe, ako 5 elementov, jin-jang, atď. Jednou zo základných zásad je dostatočné žuvanie každého sústa (cca 50x). Pri krátkom žuvaní sa  nepomelie dostatočne strava a neobalí potrebným množstvom slín, v ktorých sa nachádza enzým amyláza štiepiaci polysacharidy a tým nenaštiepené škroby nám nútia pankreas vylučovať ďalšie enzýmy, čo má za následok oslabenie pankreasu, ktorý nedokáže dodávať postnatálnu energiu do obličiek. A tak oslabené čchi obličiek spôsobuje zubné kazy, problémy s kosťami a kĺbmi, lámu sa nám nechty atď. Z pohľadu čínskej medicíny je pankreas nazývaný aj orgánom lásky. Ak sa teda nebudeme mať dostatočne radi – „miluj blížneho svojho ako SEBA samého“, sme na najlepšej ceste k cukrovke. Ak však nezmeníme stravu, problémy sa opäť vrátia. Osteoporóza neustúpi kým nevylúčime mlieko a mliečne výrobky a všetky potraviny, ktoré prekysľujú organizmus. Okrem živočíšnych produktov, paradajok, baklažánu je to napr. aj cukor. Ten nám však likviduje aj už spomínaný pankreas, pľúca, ale aj obličky. Výnimku netvorí ani škrob zo zemiakov, ktorý vďaka svojim makromolekulám dilatuje obličky a napomáha aj cukrovke. Zemiaky sa priamo podieľajú na artróze a hlavne artritíde. Stačí sa pozrieť okolo seba. Všetci starší, ale už aj mladí ľudia, majú problémy s pohybovým aparátom, na ktorom sa podpísali práve zemiaky. A to nehovoriac o tom, že baktérie žijúce v tráviacom trakte, ktoré sa živia nestrávenými zvyškami zemiakov produkujú výlučky, ktoré sa volajú butiláty, ktoré napádajú stredný mozog a likvidujú kreatívne myslenie. V Čechách je známe príslovie „Hloupý sedlák, velké brambory“. Indiáni, ktorí nám ich niekedy pri kolonizácii Ameriky darovali, poznajú 1200 druhov zemiakov, ale iba 2 z nich používajú na jedenie. Tie najprv dlho močia vo vode, potom ich vynesú vysoko do hôr a tam sa cez deň sušia na slniečku a v noci mrznú. Tým vyprchá solanín a draslík, jednoduchý škrob sa mení na zložitý a zemiaky sa stávajú neškodné. Po ich rozdrvení varia z nich kašu, alebo pečú posúchy. Aj Slovania ich začali konzumovať až v dobe keď bola veľká neúroda a na dvere klopal hlad. A tak sa z našich roľníkov, ktorí pestovali obilie, stali okopávači zemiakov. A aj vitalita a ich sila s ktorou aj v starobe na to pole išli pracovať pomaly vystriedali lámania v kĺboch. Ale samozrejme, že na vine nie sú len samotné zemiaky.

 

Súčasná konzumácia cukru, soli, bielej múky, mäsa, mlieka a výrobkov z nich presahuje odporúčané množstvo niekoľkokrát. Je pomaly ľahšie vymenovať potraviny v ktorých sa niektoré z týchto jedov aspoň skryte nenachádzajú. Človeku potom nezostáva priestor na požívanie vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Na vlastnú škodu jeme málo obilnín pretože ich považujeme za nedôstojné modernému človeku. Pritom kedysi to boli základné potraviny jednoduchého človeka, ktorý bol oveľa zdravší ako bohatý, ktorý mal dostatok všetkého. Túžba mať stravu ako oni viedla človeka k rafinácii cukru a soli, pasterizácii a homogenizácii mlieka, a bieleniu múky. Ani nie pred sto rokmi bola biela múka neznámy pojem. Tak ako sa obilie pomlelo, tak sa z neho pieklo. Samozrejme s kváskom a nie droždím. Dnes pekárne v snahe vyhovieť čoraz silnejším požiadavkám na zdravú výživu pridávajú k hladkej pšeničnej múke aj otruby. Finálny produkt nesie názov grahamové pečivo. Nejeden výživár sa však chytá za hlavu, ak si prečíta zloženie "ešte zdravšieho" cereálneho pečiva. Na základe vedeckých výskumov vyplynulo, že náhradou 140g chleba rovnakým množstvom ovsených vločiek sa znížila po troch týždňoch hladina cholesterolu v krvi priemerne o 25 mg/100 ml. Obilniny by mali tvoriť polovicu prijímanej potravy. Vhodná je špaldová pšenica, guľatá ryža natural, pšeno, jačmenné krúpy, amarant, raž, ovos, v zime pohánka a v lete kukurica. Občas vločky, cestoviny a ojedinele aj celozrnné múky mleté na kamenných mlynoch. Pri prechode na obilnú stravu nesmieme zabudnúť, že zelenina patrí ku každému jedlu. Prečisťuje tráviaci trakt a obsahuje množstvo enzýmov potrebných pre trávenie. Zelenina má byť krátko varená do 5 minút a dlho varená do 20 minút (po tomto čase začína mať prekysľujúci charakter), kvasená a v lete občas aj surová. Pri dostatočnom množstve rôznej zeleniny ovocie nie je nutné. Ak ho ovšem konzumujeme, mali by sme ho podusiť so štipkou soli a kuzu. Po prečistení zeleninou postupne pridávame strukoviny v malom množstve. Varíme ich so zeleninou a kúskom morských rias, čo umožní znížiť prísun živočíšnych bielkovín a naučí telo tráviť rastlinné bielkoviny. Postupne vynechávame vajcia, mäso štvornohých zvierat, alkohol, agresívne lieky, ostré korenia, povzbudzujúce nápoje a prostriedky, umelé sladidlá, čokoládu, melasu, cukor,... Jesť menšie porcie a častejšie. V prechodnom období môžeme ponechať hydinu a ryby. Postupne úplne vysadiť mlieko a mliečne výrobky. Zo začiatku ako sladidlo môžeme použiť javorový a pšeničný sirup, neskôr už len jačmenný alebo ryžový slad. Nezabudnime na každodennú miso polievku.

 

Ak nechceme byť chorý, kým zmeníme jedálniček, mali by sme konzumovať zelené sladkovodné riasy, alebo doplnky výživy vo forme komplexnej vlákniny (hrubá-jemná, rozpustná-nerozpustná), nasýtenej laktogénnymi baktériami a minerálnymi látkami. Vláknina patrí do skupiny nevyužiteľných polysacharidov. A v tom je jej sila, lebo čistí črevá a upravuje ich peristaltiku. Tým znižuje riziko chorôb od zápchy a hnačky počnúc až po diverkulózu a rakovinu hrubého čreva. Je nevyhnutným doplnkom pri liečbe diabetikov, kožných chorôb a alergií, hypertenzie, redukcii telesnej hmotnosti... V Čechách už zriadili Národný úrad pre obezitu, nakoľko z posledných výskumov vyplynulo, že každý druhý človek má nadváhu. Ak si myslíme, že na Slovensku sme na tom lepšie tak sa mýlime. V USA už pred desiatkami rokov zaviedli, že chudí ľudia platia nižšie poistenie. Len u nás pretrváva názor „priber, lebo zle vyzeráš“. Pritom existuje nezvratný dôkaz o tom, že inteligencia sa vyvinula z chudoby, pretože tí namiesto čokolády a iných sladkosti (z čoho sa mozog rozvíjať nevie) jedli celé zrná. Zamyslime sa teda nad tým čo jeme, alebo čo dávame svojim deťom. Ak sme žili v nevedomosti doteraz, nechcime aby aj ďalšia generácia bola taká, alebo ešte viac chorá ako my, len preto, lebo je pohodlnejšie nevybočiť zo zabehaných koľají, aj keď už vieme, že sa stravujeme nesprávne.

 

Mnohí si teraz pomyslíte, že tu uvedené je v rozpore s všade publikovanou tzv. zdravou výživou nazývanou aj racionálna strava. Ak by však bola naozaj zdraviu prospešná, tak by sme pomaly v čakárňach ordinácií mali zo dňa na deň menej pacientov. Opak je však pravdou. Je načase zamyslieť sa nad sebou samým, prestať si úmyselne škodiť a spoliehať sa na lekárov, či liečiteľov, ktorí to čo sme zničili sú „povinní“ opraviť, ale prevezmime zodpovednosť za svoju chorobu. Informácie o tom ako zdravo žiť by sa mali vyučovať už na základnej škole. Žiaľ nikto o to záujem nemá, lebo by skolabovalo hospodárstvo, ktoré žije z chorých = nevedomých ľudí. Napriek tomu vzniká na Slovensku čím ďalej tým viac predajní so zdravou výživou a centier, kde sa tieto zásady aj vyučujú. Trh vždy reaguje na dopyt a ten budeme regulovať my svojím rozhodnutím žiť zdravšie.

 

Ing. Peter Tóth, Regeneračné centrum Energy, Košice