V boji medzi mikróbmi a antibiotikami je organizmus iba javiskom. V konečnom štádiu musí chorobu tak či tak premôcť vlastnými silami. Ak mu to neumožníme, berieme mu príležitosť, aby sa to naučil. Tragédia je v tom, že v našom uponáhľanom svete je jednoduchšie užiť tabletku s presne definovaným účinkom, ako sa zamyslieť nad príčinou ochorenia a odstrániť škodlivé návyky nie len na fyzickej úrovni, ale aj na psychickej a hlavne duchovnej. Ak nežijeme v súlade so zákonmi vesmíru, nemôžeme byť duševne a ani telesne zdraví. Každá choroba je vo svojej podstate nedostatkom lásky, čo je dôsledkom negatívneho myslenia. Myšlienky dokážu produkovať v organizme rôzne jedy-patrí sem obviňovanie, arogancia, závisť, panovačnosť, krivda, podvod, pomsta, pýcha, agresivita... A tak všetko, čo sa s nami deje, je odrazom toho, akí sme, ako zmýšľame, čo sme za sebou zanechali. Zákon akcie a reakcie na fyzickej úrovni, ako sme sa to učili v škole, funguje na vyšších úrovniach oveľa intenzívnejšie. Mohli by sme povedať, že čo zasejeme to zožneme. A tak, ak zasievame zlo, zožneme ho my sami. Ak nám nefunguje orgán a máme energetické bloky je to dôsledok našej minulosti, nášho myslenia, nášho spôsobu života. Zbaviť sa blokov môžeme len sami ak všetko milujeme také, aké to je. Nikto nám nemôže pomôcť iba my sami. Či nám liečivá energia ktorú dostaneme od sebelepších prípravkov zostane alebo nie, závisí od našej vnútornej práce a tá je milovať a odpúšťať. Žiadni nepriatelia ani vinníci nie sú. Každý človek s ktorým sa dostaneme do kontaktu, je našim učiteľom. Ten, čo prináša dobro, nám ukazuje, že aj my sme boli dobrí. Ten, čo nám spôsobuje trápenie, ukazuje, že ani my sme sa nesprávali tak, ako sme sa mali. Žiaľ, chováme sa k sebe, čím ďalej tým horšie a nemáme žiadnu snahu urobiť čokoľvek pre zlepšenie vzťahov. Ak by sme si skutočne uvedomili, čo spôsobujeme svojim konaním a aké to bude mať pre nás spätné následky, nikdy by sme sa tak nechovali. Za svoje problémy obviňujeme svoje okolie a nie sme schopní pripustiť, že za to ako sme dopadli môžeme len my sami, a tak je pre nás pohodlnejšie zvaliť vinu na iného.
Choroby väčšinou vznikajú v emocionálnom alebo mentálnom tele. Odtiaľ "infikujú" telo éterické. Fyzické telo ochorie nakoniec. Preto očakávať od nejakej liečby trvalé vyliečenie je nelogické, pokiaľ sa nevyriešia emocionálne, mentálne a duchovné problémy, ktoré spôsobili chorobu, choroba sa vráti.
Čo je vlastne choroba? Pre väčšinu ľudí je to niečo, čo treba rýchlo odstrániť, aby sme opäť mohli žiť nezdravo. Je predsa pohodlné nemusieť zmeniť myslenie, naďalej závidieť a nenávidieť svoje okolie a nenamáhať sa nejakou meditáciou. Zmýšľanie, že stačí len zaplatiť a čakať až niekto alebo niečo za nás ten "zázrak" uzdravenia urobí, môže obmedziť až zastaviť proces uzdravovania. V skutočnosti však choroba nie je nepriateľom, ale ukazovateľom kde sme urobili chybu a porušili zákony prírody. Človek musí pochopiť, že nestačí zobrať tabletku alebo iný preparát, ale zároveň musí zmeniť životný štýl aby sa zrušila príčina vyvolávajúca daný symptóm a aby sa choroba nevrátila. Choroba je zdravá reakcia nášho tela na nezdravé myšlienky a z nich vyplývajúci životný štýl ktorý vedieme. Je pre nás vlastne dobrá, lebo nám bráni robiť to, čo nám škodí. Ak si nevšímame k nám posielané posolstvá choroby a nezačneme korigovať naše myslenie a konanie, choroba ukončí náš hmotný život, aby sme boli zachránení v mene života večného.
Ak ochorieme, zamyslime sa nad tým, či sme niekomu ublížili alebo ublížil niekto nám a začnime odpúšťať každému a za všetko - aj sebe. Odpustiť neznamená povedať "odpúšťam", ale precítiť-prežiť negatívnu udalosť s vyžiarením lásky k danej osobe. Odpúšťanie je proces, ktorý Vás môže zbaviť aj tej najzákernejšej choroby.
Ing.Peter Tóth
Regeneračné centrum Košice