Po páde komunistickej totality sa z Ruska do Európy vyrojili doslova húfy rôznych jasnovidcov, psychotronikov, parafenoménov, neurolingvistických manipulátorov, hypnotizérov, liečiteľov, odborníkov na čchi-kung a tibetskú medicínu. Kde sa vzali títo mágovia a najmä kde doposiaľ trčali? Kde získali zasvätenie, kto ich vyškoľoval? Nie je tajomstvom, že v bývalom Sovietskom zväze existovalo množstvo stredísk, kde sa experimentovali s prejavmi mimozmyslového vnímania. Takisto nie je tajomstvom, že mnoho objavov špičkových ruských vedcov sa stalo predmetom najhlbšieho utajovania.
Po krachu komunizmu Rusko zaplavili knihy, ktoré referujú o tých najneuveriteľnejších objavoch a pokusoch dokázať, že medzi súdobou vedou a náboženskými či magickými zážitkami niet vážnejšieho protirečenia. Jednou z takýchto kníh je aj Fyzika víry.
Ambície autorov spomínanej knihy sú naozaj nemalé: pomocou najnovších objavov vo fyzike dokázať nielen existenciu inteligentného jemnohotného sveta, ale aj prítomnosť Stvoriteľa vo svete. Autori knihy využili množstvo odbornej literatúry a odvolávajú sa na slová celých zástupov súčasných ruských akademikov. Je naozaj neuveriteľné, čím všetkým sa v súčasnosti ruská veda zapodieva. Čítať o vedcoch, ktorých trápi problém jemnohmotného tela, teleportácie, nepoškvrneného počatia, vskutku nie je každodenná záležitosť.
Tichoplavovci tvrdia, že ruskí vedcom sa podarilo vyriešiť to, čo sa Einsteinovi nepodarilo. Ja, keďže nie som fyzik a fyzike nerozumiem ani len do takej miery, ako by jej mohol rozumieť absolvent gymnázia, neviem posúdiť, či takéto tvrdenie je prehnané alebo nie, v každom prípade však oceňujem, že autori mi teóriu relativity, zakrivenia priestoru a javov kvantovej fyziky vysvetlili tak, že sa mi zdalo, že som podstate porozumel. Ba porozumel som aj tomu, čo sa kedysi myslelo pod magickým slovíčkom éter a prečo ho dnes vedci radšej nahradia slovným spojením fyzikálne vákuum. A ešte aj moja počiatočná obava z toho, že sa mi nepodarí pochopiť, čo sú to tie torzné polia sa nakoniec rozplynula. Svitlo mi, že pochopiť fungovanie torzných polí je čosi ako prísť na kĺb zákonitostiam mágie, veď torzné polia tiež reagujú na slová, gestá, emócie… Dá sa teda povedať, že kniha Fyzika víry je, prinajmenšom do polovice, prínosná najmä pre tých, ktorí túžia po zrozumiteľnej interpretácii toho, čo sa deje v súčasnej fyzike. Druhá polovica knihy na mňa pôsobila už značne obskúrnejšie.
Prelom v knihe nastáva treťou kapitolou, ktorá sa zapodieva problematikou informácií a vedomia. Tu už je naozaj na čitateľovi, koľko znesie jeho racionálny um a čomu všetkému je ochotný uveriť. Či uverí v existenciu tajných ruských vedeckých projektov a v to, že Rusi vyvinuli torznú zbraň, ktorá niekoľkonásobne účinnejšia ako jadrové zbrane. Koniec koncov, prečo nie? Nemám odvahu a nemám argumenty na to, aby som o čomkoľvek povedal, že je to nemožné, neuskutočniteľné. Neviem však, čo si mám pomyslieť o transplantácii mozgu. Alebo o sedemmetrových svetelných postavách, pravdepodobne anjeloch, odfotografovaných kozmonautmi vo vesmíre. Alebo o transplantácii duše uskutočňovanej jej stlačením do energetického zhluku ani nehovoriac!
Ako správna eklektická ezoterická kniha, ani táto sa nevyhla pospomínaniu všetkých možných dávnych i moderných prameňov. A tak tu nechýba napríklad Hermes Trismegistos, Edgar Cayce, H. P. Blavatská či psychiater Stanislav Grof, expert na holotropné vedomie. Trismegistos reprezentuje tradíciu akéhokoľvek západného ezoterizmu a Grof je vedec, za ktorým stoja skúsenosti a argumenty. Takisto sa dá, možno s drobnými skeptickými výhradami, prijať aj podkapitola o zázrakoch Sai Babu. Trochu horšia je však situácia, keď sa autori odvolávajú na Lobsanga Rampu ako na hodnoverný zdroj, pričom spomínajú práve jeho dobrodružstvo v jaskyniach Tibetu, kde sa vraj nachádzajú obrie telá akejsi vyššej rasy. O dôveryhodnosti Rampových informácií musí asi každý rozhodnúť sám.
Tichoplavovci sa vo svojej knihe nevyhli ani povestnému ruskému pátosu prameniacemu z mesianistických predstáv. Pokiaľ ide o mňa, usilujem sa s predstavou, že Rusko jedného dňa vyvedie Západ, ba i celý svet z súčasnej duchovno-materiálnej krízy, zžiť. Koniec koncov, prečo by Slovania raz nemohli v aréne svetových dejín dostať šancu. Samozrejme, ako každému mesianizmu, aj k tomuto treba pristupovať s náležitou opatrnosťou. Rusko v mojich očiach je predovšetkým most, ktorý západných Slovanov spája s duchovnými tradíciami Orientu. Pokiaľ Rusko svetu ponúkne duchovné žriedla, nevidím v tom problém. Zložitejšia by bola situácia, keby sa do toho primiešala politika. V súvislosti s budúcou úlohou Ruska na dejisku histórie Tichoplavovci citujú slová akademika A. J. Akimova, ktorý povedal:
„Rusko bude mít dlouho monopol na torzní technologie, které odstartují nezbytnou změnu fungování prumyslu. Ve své podstatě se promítnou v nadstavbě a změní světový systém sociálně-ekonomických a geopolitických vztahu. Na jejich základě dojde k radikálnímu obratu při hledání řešení mezinárodní bezpečnosti. Všechny tyto změny budou bezesporu vychádzet právě z Ruska, ať to zní s ohledem na naše současné životní podmínky jakkoliv paradoxně. Rusku je souzeno kráčet v čele a vést celý svět do nového tisíciletí. Úkolem této země je zajistit přechod k nové lidské rase ve věku Vodnáře. Přesně tak to předpověděli ezoterikové v pruběhu mnoho století.“
Opakujem, nič nie je nemožné. V citovaných slovách je možno priveľa oduševnenia a aj akéhosi „uletovania“ z „reality“. Pre mňa o niečo „triezvejšie“ vyznieva myšlienka Maxa Heindela, ktorý takmer pred sto rokmi napísal:
„Slovanská civilizace bude mít krátkou dobu trvání, ale během ní bude zasahovat do mnoha koutu světa a bude nositelkou radosti právě proto, že se zrodí z hlubokého zármutku a nevyslovitelného utrpení.“
Avšak i tieto lyrické slová sú potlačené čímsi, čo vo mne vyvoláva záchvevy podozrenia:
„Ale zákon kompenzace časem zpusobí opak a ze Slovanu vznikne národ, jenže vytvoří poslední podrasu árijského období. Slovanská civilizace se stane základem pro rozvoj šesté lidské rasy.“
Fyzika víry je kniha rozličnej úrovne, obsahuje množstvo bizarných, kontroverzných, šokujúcich, ba priam až mýtických informácií, všeličo v nej môže vyvolať pobúrenie i pousmiatie, čítať ju však určite nie je strata času.
Peter Macsovszky